Onnagata na populárnom javisku

Kde sa rola začala

Kabuki vzniklo na začiatku sedemnásteho storočia a mnohé rané súbory boli výlučne ženské, pričom ženy hrali mužov, kde to bolo potrebné. V roku 1629 bolo ženám zakázané vystupovať v kabuki a normou sa stali výlučne mužské obsadenia. Herci, ktorí sa špecializovali na ženské role, sa nazývali onnagata, doslova ženská rola, alebo oyama. Neskoršie zákazy sa pokúšali kontrolovať aj túto rolu, no prežila a stala sa jedným z určujúcich umení kabuki s vlastným výcvikom, líčením a spôsobmi.

Čo si výcvik vyžaduje

Wikipedia opisuje techniky, ktoré musí onnagata zvládnuť počas rokov: pôvabne sa pohybovať po javisku v sandáloch geta, mäkšie držanie tela so zníženými ramenami a pokrčenými kolenami a falzetový hlas používaný počas celého predstavenia. Falzet nemá presne napodobňovať ženský hlas; ženskosť naznačuje intonáciou. V tanečnej revue hlas zohráva menšiu úlohu a prácu robí telo: rukávy, ruky, naklonenie hlavy.

Po ére Meidži

Počas éry Meidži bol zákaz vystupovania žien zrušený a ženy sa začali objavovať v kabuki v rolách onnagata, hoci to zostalo nezvyčajné: štandardom zostal mužský herec vyškolený v umelecky ženskom štýle. Keď sa na konci devätnásteho storočia do Japonska dostal film, oyama hrali ženy aj na plátne až do začiatku 20. rokov 20. storočia, keď prišli do módy herečky s realistickými filmami, a v roku 1922 oyama zorganizovali protest v štúdiu Nikkatsu kvôli strate práce. V súčasnom kabuki je onnagata samostatnou divadelnou rolou s vlastným výcvikom.

Onnagata v taishū engeki

Na rozdiel od kabuki sa v taishū engeki predstavujú umelci oboch pohlaví. Napriek tomu mladí muži často hrajú ženské úlohy, kým ženy len zriedka stvárňujú mužov. V tanečnej časti predstavenia tancuje každý herec sám a číslo onnagata v žiarivom kímone, pod reflektorom a v prúde divadelnej hmly, ukazuje túto formu v jej najdivadelnejšej podobe. Wikipedia poznamenáva, že táto forma má veľa spoločného s čisto ženskou revue Takarazuka a s čisto mužskou tradíciou kabuki.

Líčenie a vzhľad

Kostýmy a líčenie v taishū engeki úzko súvisia s kabuki: porcelánovo biely obličej, žiarivo červené pery a výrazne zvýraznené oči a obočie, ktoré smerujú k nereálnej, štylizovanej kráse namiesto realizmu. Kostýmy sú vytvorené tak, aby upútali pohľad. V malom divadle sedíte dosť blízko na to, aby ste videli detaily, čo je súčasťou čara tejto formy.

Na čo si dávať pozor

Sledovanie tanca s týmito poznatkami mení pekné číslo na prehliadku zručnosti a uľahčuje pochopenie, prečo práve určití umelci vyvolávajú najhlasnejšie výkriky.

• Ako sa rukávy pohybujú pri každom otočení
• Chôdza: pokrčené kolená, znížené ramená, drobné kroky
• Tvár: nehybná pod bielym líčením
• Tip: keď fanúšikovia prichádzajú k javisku, tanečník si kľakne na okraj javiska, aby ich privítal

Sledovanie bez slov

Pre návštevníka bez znalosti japončiny je onnagata tanec najľahšou časťou predstavenia taishū engeki na vychutnanie. Nie je tu žiadny dialóg, ktorý by ste museli sledovať, iba hudba, pohyb a kostýmy, a tanečník je na javisku sám. Nechajte pieseň, aby vás pohltila, sledujte ruky a rukávy a všimnite si, ako publikum reaguje: stáli diváci týchto umelcov dobre poznajú a ich tipy, listy a kytice vám prezradia, kto sú obľúbenci súboru. Ak si rezervujete možnosť s sprievodcom, počas úvodného briefingu sa opýtajte personálu, na čo si dávať pozor.

Tradícia, ktorá cestuje

Vplyv onnagata siaha oveľa ďalej než za hranice divadla. Wikipedia ho sleduje až do vizuálnej scény japonského rocku visual kei a do medzinárodného drag vystupovania a japonský film z roku 2025 o dvoch súperiacich onnagata sa stal najzárobkovejším japonským hraným filmom. V Asakuse uvidíte túto tradíciu v jej najpopulárnejšej podobe, ktorú predvádzajú kočovné rodiny pre miestne publikum, dosť blízko na to, aby ste počuli šuchot hodvábu.